Okná

...
...
Domček má už aj okná, a už sa dá aj zavrieť, takže snáď už nič
viac nekradnú. Naposledy nám zmizol rebrík. Dokelu, taká dôležitá vec!
No ale späť na okná, tentokrát ďakujeme majstrovi Olejovi, ktorý okná
na mieru vyrobl už v auguste minulého roku a doteraz ich mal odložené
v dielni. Stačilo zavolať, a prihrnul sa aj tovarišom a behom 2 hodín
mali všetky okná osadené, a zatvorené dvere. A to sem tam bolo treba
niektoré dosky dať het, lebo okná boli skôr ako konštrkcia, a niekde
to celkom na chlp nesadlo.

Komín

...
...
Dom už má komín ! kvôli bezpečnosti a snahe
dodržovať platné predpisy sme sa rozhodli pre
montovaný vyvložkovaný komín z tvaroviek. Treba
poďakovať spoločnosti QATRO za zľavu na komín pre
náš domček, oslovili sme ich v rámci filozofie
hľadania lokálnych dodávateľov, Qatro vyrába v Spišskej
Novej Vsi.
Trénovať stavbu komína sa podujal Boris Hochel,
vytrvalý konzultant a poradca. Postupovali sme podľa
návodu a bolo to vcelku príjmné, celý komín trval dva dni,
a to prvý deň sme hlavnú časť rozmýšlali ako to urobiť a
druhú už len robili. železnú výstuž sme dostali od Klešča
zo stavebnín, boli to kúsky odpadu, ktoré nám jeden pracovník
venoval s tým, že "šéf nemusí všetko vidieť"...

krátka správa z workshopu - časť omietky

..1..2
..3..4

Počas workshopu sa okrem pece učila aj vážna vec,
miešanie a nanášanie hlinených omietok. Lektoroval
Lars a hlavne Zuzka Kierulfová, ktorí museli najprv
prekonávať kultúrne bariéry. Horváhovcov presvedčili až
vzorky, Lars im dokázal, že hlina drží aj na tehle (obr.2) a
Zuzka im dokázala, že hlinené omietky sa dajú urobiť rovno.(obr3.)
Až potom sa na ich tvárach usídlila spokojnosť a Béla vyhásil,
že sa o dkončenie omietok postará. (obr.4) Odvtedy na nich pracujú, majú
ale svoje tempo. Na Túto úlohu treba hlavne veľa ľudí, takže im to ide teraz pomalšie.
Inak som sám prekvapený, aké je to jednoduché, Najprv treba
preosiať hlinu, potom zmiešate (obr. 1) hlinu s
vodou a máte podkladovú vrstvu tzv. špric, ktorá sa
vtrie do slamených balíkov, aby sa na ňu dala naniesť
hlavná omietka, jadro. To získate keď zmiešate hlinu,
vodu a slamu. Slama je dôležitá, pretože preväzuje
hlinu a pri vysychaní navznikajú príliš veľké trliny.
Na to pôjde ešte jemnejšia dorovnávacia vsrtva, zmes
jemnejšie preosiatej hliny a piesku. K tomu sme sa
ešte nedostali.

a ešte keď zmiešate hlinu s pieskom a vodou, získate
maltu, s ktorou sa dá perfektne murovať.

napísali o nás

Počas workshopu sme boli aj novinách, dokonca ževraj aj na Markíze ! Niektoré články môžete
čítať tu:

http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=4.6.2008/3642S

http://www.sme.sk/c/3908627/Spisske-Podhradie-Romovia-si-stavaju-slameno-hlineny-dom.html

http://www.spectator.sk/articles/view/32083/9/my_straw_house_my_castle.html

V každom z nich je určité množstvo chýb, asi je aj pre novinára ťažké pozorne počúvať.

krátka správa z peciarkeho workshopu - časť PEC

.schéma fungovania pece.

..1. ..2.
..3..4.
..5..6.
Od 2.6. do 8.6 sa u nás na stavbe dohral veľmi významný tréning, a to
stavby pece typu "rocketstove". Okrem stavby pece sa na dome výrazne
pohlo aj v iných veciach, ako napr. omietky a postupne popíšem všetky.
Hlavná je však pec a o nej treba písať najskôr.
Prišiel nám pomôcť Lars Keller s rodinou,
dánsky peciar, kamarát Zuzky Kierulfovej, ona ho pozvala, za čo jej patrí vďaka.
Ukázalo sa, že Lars má skúsenosti s prácou s ľuďmi v zlých sociálnych
podmienkach a veľmi dobre a otvorene začal komunikovať s Horváthovcami o
možnostiach, ktoré im môže ponúknuť. Postupne, ešte pred začatím workshopu sme
sa dohodli na tom , ako asi bude pec vyzerať a čo bude spĺňať, aj keď pani Jolana
neustále vzdychala, že sa jej to nepáči.
Prvý deň workshopu Lars postavil model jadra pece 1:1 bez lepenia dolu pri už
stojacich domoch nižšieho štandardu a Mirka na nej uvarila kapustovú polievku.
vtip tejto pece spočíva v zdvojení komína, jeden komín sa nachádza vo vnútri
telesa pece. Dobre je ho vidno na obr.1. Dym obteká komín a vyhrieva vonkajšiu vrstvu,
a potom je vytiahnutý von normálnym komínom. Lars hovoril o princípoch úsporného
kúrenia (obr.2), jednak treba drevo spaľovať pri vysokých teplotách, lebo vtedy sa celkom

zužitkuje jeho potenciál. Toto je možné dosiahnuť murovaných peciach, liatinové pece
ako petríky nechávajú až 60% chemickej energie v dreve odísť komínom. Druhá vec je
púšťať do komína dym čo najchladnejší, do 200 stupňov, a čo najviac tepla naakumulovať v
dome. na to slúži predovšetkým hmota pece, čo najviac tehál a hmotnosti na čo najdlhšej
dráhe, dym sa do komína púšťa dlhými dymovodmi. A tretia zásada je kúriť suchým drevom,
odstátym min. 1 rok, pretože sa neplytvá energiou na odparovanie vody v dreve ostavšej.
Po teórií sa pustilo do práce za pomoci účastníkov, ktorí tomu rozumeli a
odviedli skvelý kus práce. (obr.3) Na obr.4 je vidno otvor na prikladanie dreva, ktorý je
netradične orientovaný kolmo a za ním vnútorný komín pece, ktorý nakoniec ústi na
variacu platňu. Za zmienku stojí aj rúra na pečenie, ktorá je mojím darčekom rodine,
stála 120 Sk v zberni, lebo som musel kúpiť celý sporák, nádherný kus, z ktorého
je vymontovaná (obr.5). Obr.6 je hotový majterštuk, chýba akurát povrchová úprava.
Pec ešte nie je napojená na komín, jednak sa to nestihlo a jednak treba, nech poriadne
preschne. tak si ešte chvíľu počkáme, kým sa v nej zakúri.

Poďakovanie

Ďakujeme všetkým, ktorí prišli pomôcť, pozrieť, naučiť a naučiť sa na
peciarsky workshop. Predovšetkým Larsovi, ktorý učil stavať pec, ale
okrem toho bol inšpiráciou aj v životnom štýle a ľudskosti. Zuzke Kierulfovej
za skvelú prácu, naučila nás robiť omietky. Marekovi z Poľska, ktorý dokázal, že
človek si svoju cestu volí v každom veku. Účastníkom Tiborovi, Marike, Tomášovi
stopárovi, ktorí boli od fachu, Vladovi s priateľmi. Stankovi za pomoc, chlapcom
z Roškoviec za usilovnosť, Borisovi za skvelý komín, okoloidúcej archiMirke,
Horváthovcom, mimoriadna vďaka Mirke, a tak podobne. Myslím, že workshop sa podaril
práve kvôli pestrosti ľudí, ktorí sa tu stretli.

jazyková úprava

Peciarsky workshop beží a jeho priebehu nevládzem priebežne informovať, ale jedna dôležitá informácia, ktorú som sa dočítal v Spišskom Korzári ( Ďakujem slečne Šimoňákovej ) správne po slovensky je názov : Slameno-hlinený dom. Odteraz sa názov blogu upravuje podľa pravidiel slovenského pravopisu.