neúspešná slama

7.5. Keď už slniečku nič nebránilo zostať celý deň na oblohe, a všetky nekonečné telefonické vybavovania sa dohodli na tom, že je ten správny deň aby sme sa pustili do buntovania slamy. Priviezli nás na miesto, dostali sme traktor a buntovačku a vidly a hybaj na stoh. Dúfali sme, že stoh voľnej slamy vytvorí efekt slamenej strechy, a pod vrstvou mokrej slamy sa nachádza suché jadro. Avšak ani po dvoch hodinách odhadzovania sme sa nedostali k inej ako mokrej a plesnivej slame a celý stoh sa zdal premočený. Sondoval som rukou najhlbšie ako sa dalo a suchá slama sa nedala nahmatať. Tak sa naša nádej skončila neúspechom. Ešte sme skúsili rozobrať už nabuntované veľkorozmerné balíky ktoré mali uložené v inej časti družstva. Aj to skončilo neúspechom, lebo pomedzi balíky pretekala voda a bolo nemožné nájsť suchý balík. Výsledok je potvrdenie, že slamu z vonku brať nemôžeme. Aj tak by som chcel poďakovať pánovi Špinerovi z družstva Hortip zo Studenca, ktorý si s nami dal tú námahu.

Slama na stavebné účely musí byť dokonale preschnutá a čo najsilnejšie zlisovaná do balíkov zvaných buntov. Hustota utlačenej slamy by mala dosahovať cez 90kg/m3. V poľnohospodárstve sa teraz prevažne používajú bunty v tvare kotúča, ktoré
sa pripravujú priamo na poli. Existujú aj bunty v tvare kvádra. Na družstvách používajú veľké bunty 120x160x70 cm, s kotrými sa manipuluje strojmi. Pre účely slamohlinených domov sa používajú bunty približne rozmerov 60x70x40cm .